Katka

Vika a Ady zízali na list. Ako sa sem mohol dostať list? obaja si pomysleli. Ady sa spamätal ako prvý:

,,Chytro za tou Mexičankou. List sa sem nemôže len tak dostať.“

A prebehli celý vlak ako nič. Stretli ju vo fajčiarskom vozni.

,,Sme seňor a seňoríta Krajskí.“

,,Ach. Sí. Po čo ste prišli?“

,,Chceme sa vás spýtať ...“

,,Volajte ma Karmela. Tak, čo sa chcete spýtať?“

,,Od koho ste dostali list, aby stenám ho dali?“ vyhŕklo z Viki.

,,Bola to jedna seňora, že vám ho mám dať.“

,,Ďakujeme, Karmela.“

,,Nijet za čo.“

Zvyšná cesta ubehla v pokoji. Ady začal čítať druhú knihu Troch pátračov – Záhadu dopingového bežca. O chvíľu už mali prestupovať. O pol druhej prestupovali.

,,Čo myslíš, ktorý je to vlak?“

,,Neviem, ale jediné rozumné riešenie je spýtať sa. Aha, tamto je sprievodca. Dobrý deň.“

,,Dobrý deň aj vám, deti. Kde máte otca alebo mamu?“

,,Cestujeme sami. Chcel by som sa vás spýtať, o koľkej ide vlak do Viedne?“

,,O druhej.“

,,Ďakujeme.“

,,Niet za čo.“

,,Poď, Viki. Dáme si nejaké tyčinky.“

No vtom zaznelo zo železničného rozhlasu:

,,Nachádza sa tu niekde slečna a pán Viktória a Andrej Krajskí? Ak áno, nech, prosím, prídu do stánku z novinami. Ďakujem.“

,,Jéééééj! Veď to sme my!“ zvolala Viki.

,,Tak poď. O druhej odchádza vlak.“

,,Už idem.“

A išli do novinového stánku.

,,Dostali ste list.“

,,Ďalší?“

,,Asi.“

,,Ďakujeme.“

Keď odišli, Vika nedočkavo povedala:

,,Otvor to!“
A Andy otvoril obálku. V ruke držal list a nahlas čítal: